Ježiško, Santa, Elf. Kto, kde a kedy nosí darčeky?

Je december, dvadsiateho štvrtého večer. Kapustnica zjedená, na stole rozložené koláčiky, znejú koledy. Zrazu zazvoní zvonec a všetci sa rozbehnú k vysvietenému stromčeku: Prišiel! Ježiško prišiel! Svedčí o tom kopa balíčkov s menovkami všetkých členov rodiny. A začne sa radostné rozbaľovanie…

Tak nejako to vyzerá u nás, vo väčšine slovenských obývačiek na záver štedrého večera. A ako je to inde? Kto a kedy nosí darčeky u našich susedov, či vo vzdialenejších krajinách Európy? Čítajte, dozviete sa.

Najbližší susedia

V Čechách

Keďže bývajú len toť za hranicami, je jasné, že vianočné zvyky a tradície sa v niečom podobajú na tie naše. V Čechách sa takisto tešia z darčekov pod vianočným stromčekom, ktoré im nadelil Ježíšek.

 V Maďarsku

ich rozbaľujú pred štedrou večerou a sú od dedka Mráza menom Télapó.

 V Poľsku

Poľsko je veľká krajina a tak tých, ktorí ju musia s darčekmi obehnúť je viac. Tým hlavným je sv. Mikolaj, pomáha mu Gwiazdka (Hviezdička) a Aniolek (Anjelik). A pod stromčekom si ich všetci nájdu na štedrý večer po východe prvej hviezdy.

 

 

Nie je to inak ani v nemecky hovoriacich krajinách.

  V susednom Rakúsku, Nemecku aj Švajčiarsku 

je silná tradícia sláviť už čas adventný. Podobne ako u nás, aj tam chodí začiatkom decembra Mikuláš, aby deťom do topánok nasypal cukrovinky, ovocie a orechy. A potom, na Štedrý deň sa z darčekov tešia znova.

Pod stromček ich nosí Ježiško (Christkind), niekde sa mu do remesla pletie vianočný mužík Weihnachtsmann. 

V Nemecku si ich rozbaľujú hneď na Štedrý večer, rovnako aj v Rakúsku, kde ich otvára hlava rodiny a veľký úspech majú najmä darčeky vtipné či tie vlastnoručne vyrobené.

Vo Švajčiarsku si pod stromčekom balíčky nájdu síce dvadsiateho štvrtého, no rozbaliť ich môžu až nasledujúce ráno.

 

 

 Na východ od nás

Na Ukrajine, v Rusku a iných krajinách bývalého Sovietskeho zväzu bola roky situácia iná. Prvým dôvodom bol posun v juliánskeho kalendára u pravoslávnych veriacich, podľa ktorého Vianoce pripadajú na 7. januára.

Tým druhým bol boľševizmus, ktorý prísne zakazoval náboženské tradície. V Rusku sa preto oslavy presunuli na 1. januára, kedy sa slávi Nový rok s Jolkou – vyzdobenou jedličkou, ku ktorej darčeky nosí Ded Maróz a jeho vnučka Sneguročka.

 

Vianočný tatko

  V Európe poznajú ešte inú podobu vianočného darcu, tzv. otca Vianoc. V Rumunsku sa volá Mos Craciun, v Portugalsku Pai Natal a darčeky nosí v noci 24. decembra. 

 Anglický Father Christmas sa v noci z 24. na 25. decembra spustí cez komín do domu a darčeky naloží do pančúch na kozube alebo posteli. Čo sa do nich nevmestí dá pod vianočný stromček. 

 Vo Francúzsku si tiež deti večer dávajú ku krbu topánky a čakajú, že im ich Pere Noel naplní. Ten však darčeky poschováva aj na iné miesta, za kachle, do nich, alebo popriväzuje mašličkami priamo na stromček. 

  V Taliansku je tradícia iná. Vianoce síce sprevádza postavička Babbo Natale, ale deti dostávajú darčeky 6. januára od strapatej čarodejnice Befany, ktorá ich má ukryté v krošni na chrbte. Aj v Španielsku poznajú tatka menom Papa Noel, no na darčeky sa tešia tiež až na Troch kráľov.
V predvečer sviatku nachystajú deti ich koníkom slamu a mrkvu a na druhý deň ráno si v topánkach nájdu od Gaspara, Melchora a Baltasara prekvapenie pre seba.

 

Severské krajiny sú plné škriatkov

Tak trochu záhadných a divotvorných, ale aj dobrotivých a štedrých. Lebo tí tu pracujú aj v čase Vianoc. 

 

V Dánsku klope na dvere tajomný Vianočný posol a každému nadelí darček zabalený v niekoľkých vrstvách farebného papiera. Takže, kým sa k nemu obdarovaný prepracuje, chvíľu to potrvá. 

 

Vo Švédsku ťahá po snehu vrece plné darčekov škriatok Jultomten a vhadzuje ich cez okno. 

 

Vo Fínsku sa Joulupukki najskôr opýta, či v dome bývajú dobré deti a keďže všetky prikývnu, tak im všetkým štedro nadelí. 

 

V Nórsku deti očakávajú Vianočnú kozu. Aby s darčekmi neobišla ich dom, nachystajú jej trávu alebo nejakú maškrtu. 

 

Islandských škriatkov je vraj 13 a prekvapenie nechávajú deťom v topánkach za oknom.

 

  

A odkiaľ prišiel Santa?

V dnešnom svete plnom reklám sa aj ku nám tlačí vysmiaty vitálny starček oblečený do červeného kostýmu s bielym lemom. Santa Klaus prilieta oblohou na saniach, ktoré ťahá sobí záprah. 

Santa pochádza z Holandska, tam sa volá Sinterklaas a krajinu navštevuje od polovice novembra. Pripláva loďou a do vnútrozemia putuje na bielom koni. Sprevádza ho Čierny Piet (Zwarte Piet), ktorý deťom rozdáva čokoládky, perníky a cukríky. Sinterklaas sa za veľkú mláku dostal spolu s holandskými vysťahovalcami ešte v 17. storočí. Tam sa udomácnil, časom pozmenil podobu, meno, dopravný prostriedok aj termín doručovania vianočných zásielok.  

Ak už budete sláviť tohtoročné vianočné sviatky kdekoľvek, želáme vám, aby ste počas nich rozbalili vrece radosti, lásky, pokoja a porozumenia.