Aby sa… (1. adventná nedeľa)

Mária Kohutiarová 0

Je čas, kedy deťom mierne brnkáme na nos a miesto odpovedí na ich otázky, kedy dostanú nové autíčko, česaciu hlavu, bicykel či čokoľvek, tajuplne odpovieme tou svojou obmenou významnej vety „napíš list Ježiškovi“.

Zvláštne, ako si vychutnávame toto ich roztúžené očakávanie a nedočkavosť, keby vysypávajú – aj pod vplyvom skorej tmy a chladu vonku – pritúlení k nám všetky svoje najskrytejšie tajomstvá. Od tých, čo chodia po kolesách, alebo na modro žmurkajú dlhými mihalnicami, až po tie, pri ktorých nás mierne mrazí a omína ich detská úprimná a čistá pravda a na ktoré niekedy (z rozpakov či hanby?) nevieme odpovedať.

V ovzduší prianí teda zariaďujeme všetko potrebné, aby oči, ktoré sú nám najmilšie zo všetkých a ktoré sú z tých istých génov, ako my dvaja, svietili oveľa viac a jasnejšie, aby nadšenie v nich nepohaslo.

Tak čo by sme chceli ?

Možno sú okamihy, kedy sa nám pod tou perinou samé naše deti opýtajú: „Maminka, a ty by si si čo želala?“ Alebo nás to možno napadne samých, keď unavení z tých predvianočných príprav, zhonu v práci a bežného kolotoča dní si trpko povieme: „Mňa sa nik nepýta, čo by som chcel.“

Tak – čo by sme chceli?

To, čo je vidno a to čo je na povrchu? Či sa už sami sebe zdáme príliš veľkí, aby sme písali na kúsok papiera – čo aj bez pravopisných chýb – „Milý Ježiško, chcel by som…“ ?

Nikdy nie sme dosť veľkí, aby sme prestali snívať a nikdy nie sme dosť bohatí, aby sme nemali čo dostať. Ak by to tak bolo, veľmi rýchlo by cyklus dávania medzi darcom a obdarovaným skončil a žili by sme v totálnej šedi z toho, že už niet čo darovať a čím prekvapiť.

Ak teda myslíme, že nám netreba „nič“, ako obligátne občas šepneme do tej periny k malej hlave, asi by sme sa mali zabrzdiť. NIČ?

Jasné, sú veci, ktoré potrebujeme, lebo sa pokazili alebo nám fakt k životu chýbajú. Sú veci, ktoré by sme radi mali, ale počkajú, aj keď občas máme pocit, že bez nich nemôžeme existovať a že s nimi to naše šťastíčko bude krajšie a farebnejšie.

Sú veci, o ktorých snívame a máme pocit, že o nich budeme snívať do smrti. Ale aspoň sú tie sny nádherné. Napriek tomuto všetkému, čo by sme si napísali na ten papier, nie sme tam, kde by sme mali byť.

Pravda sa loví hlbšie

Znova sa treba teda pýtať: Po čom túžiš? Ak by sme po ničom netúžili, nepozerali by sme tak sentimentálne každé vianočné sviatky dokola Popolušku obesenú na strome, keď kričí „až naprší a uschne“ a nenatriasali by sme s Perinbabou periny. Ono nám tá duša v nás kdesi piští po tom, aby sa… aby sa… aby… nech to…

Svetlo sviec bliká a tma je hustá a do zimy sa nám nechce. A ani zhon za darčekmi a originálnou vianočnou štólou s mandľami nezabije v nás to pišťanie, tej nepokoj, tú túžbu po odpovedi a naplnení onoho nášho „aby sa…“.

Tak? Čo je v tebe, veľký dospelák, skvelý manažér, dokonalá učiteľka, či čo všetko zvonku si? Pod obalom tvojho spoločenského statusu je nezodpovedaná otázka, ktorú je práve teraz čas v pokoji, v pokore a pravde zodpovedať.

Po čom túžime?

Čo je pre nás to skutočné, potrebné, pravé, nevyhnutné, bez čoho náš život nemá šťavu a nemá zmysel?

Keď zapaľujeme prvú sviečku na adventnom venci, vždy znovu a znovu každý večer sa máme šancu vrátiť k hľadaniu odpovede na túto pradávnu, neutíchajúcu otázku. Je čas, aby sme pri tom pribrzdili, viac mlčali, viac dovolili podvihnúť oponu a vojsť do zákulisia svojho ja a pozrieť sa do očí sám sebe.

Čo je to moje „aby sa…“ ? Čo je tou mojou túžbou, ktorá sa nedá umlčať, zastaviť, pred ktorou sa nedá uniknúť?

Možno v tomto okamihu je dobré vziať si iný papier ako diár s nekončiacimi termínmi a dať si čas sám pre seba. Potrebujeme to viac, ako si myslíme. Naše deti to už dávno vyčuchali, keď sme zahlásili na ich zvedavú otázku „čo by si chcel“ to škaredé „nič“.

Hľadanie odpovede na odvekú túžbu kdesi hlboko v ľudskom srdci zapaľuje tú nádhernú iskru, o ktorej sme už pochybovali, že sme ju kedysi mali a ktorá nám chýba.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (11 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Pridaj komentár