Naše tradície vo veľkonočnej kuchyni

Veľký týždeň – týždeň pre Veľkou nocou.

Viaže sa k nemu množstvo zvykov a tradícií. Mnoho z nich je súčasťou našich rodinných zvyklostí – aj keď možno nevieme prečo.

Gradovanie pôstu prichádza vo Veľkom alebo tiež Pašiovom týždni od Kvetnej po Veľkonočnú nedeľu.

Na Kvetnú nedeľu

Na Kvetnú nedeľu bolo zvykom aj prvý raz vyháňať dobytok na pašu.

Jedávali sa cestoviny a strukoviny, vyhýbali sa kapuste – z obavy, aby nevyšla do kvetu – a tiež mäsu.

Ženy v tento deň nepiekli z múky z obavy, aby „nezapiekli“ kvety ovocných stromov.

 

Zelený štvrtok

Naši predkovia ho symbolicky pripomínali zelenými jedlami: predovšetkým špenátom, ale bežný bol aj šťavel alebo listy mladej žihľavy, ktoré však zároveň mali zabezpečiť zdravie.

Bežne sa však varili cestoviny ako symbol rastu obilia a klasov.

Odporúčalo sa tiež sadiť tú zeleninu, ktorá je zelená a tiež tú, ktorej plody sa „zaviažu“ z kvetov ako tekvicu, hrach, mak, bôb a uhorky.

Tradičnými koláčmi boli v ten deň judáše, ktoré mali podobu upleteného povrazu, na ktorý sa Judáš obesil.

Veľký piatok

bol vnímaný ako deň prísneho pôstu o chlebe a o vode, ktorý bez rozdielu dodržiavali aj naši predkovia.

V ten deň sa v mnohých regiónoch a rodinách nič nevarilo. Dokonca sa v ten deň neodporúčalo ani hýbať pôdou či niečo sadiť – spájalo sa to s vierou v magickú moc zeme a smútkom zo smrti Pánovej.

To isté platilo o domácich prácach: nezametalo sa, dokonca sa ani nesmelo prať. 

Biela sobota

V ten deň bolo niekde zvykom jedávať „biele“ jedlá – ako bielu fazuľu, pokysláky alebo iné mliečne prívarky. Inou tradíciou v jedlách bol chren, šunka, vajíčka a kapusta.

Gazdiné pripravovali jedlá na veľkonočné sviatky – predovšetkým šunku, jahňa alebo zajaca, tradíciou na celom Slovensku boli varené vajíčka.

K tomu patrili aj zvykové koláče, napríklad paska – bol to kysnutý okrúhly koláč, ktorého podľa tradície muselo byť v dome upečeného toľko kusov, koľko členov rodiny domácnosť mala.

K tradičným jedlám patrila aj cvikla s chrenom, syrec alebo hrudka, a údené. 

Väčšina jedál a koláčov sa niesla na požehnanie do kostola po obradoch Vzkriesenia, ale konzumovala sa až na Veľkonočnú nedeľu. Omrvinky z týchto jedál sa zbierali a miešali sa s osivom, aby zabezpečili pevný a zdravý rast. To, čo sa z posvätených jedál nezjedlo, sa muselo spáliť v peci. 

 

Veľkonočná nedeľa

je vyvrcholením pôstu, ale aj Veľkého týždňa a pôstneho trojdnia. Je oslavou vzkrieseného Krista a zároveň silným rodinným sviatkom a to natoľko, že žiadne tradičné zvyklosti sa v tento deň nezaužívali.

Bolo však nepísaným pravidlom, že tento deň – keďže je takým veľkým sviatkom –  sa nesmelo ani krájať nožíkom ani variť – všetko už malo byť nachystané deň vopred.

Tak majme pekne nachystané, gazdinky:)