Oblasť na moravsko-slovenskom pomedzí, krajina kopaníc od okresu Skalica na juhozápade smerom k okresu Púchov na severovýchode. Chránená krajinná oblasť s mnohými prírodnými krásami.
Výhľady, lesy, lúky, políčka a typické roztrúsené kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry vytvárajú dokonalý malebný celok, ktorý kopíruje štátnu hranicu v dĺžke okolo 80 km.
Príroda a krajina
V Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty založenej roku 1979 sa nachádza viacero štátnych prírodných rezervácií – napríklad Turecký vrch, Javorina, Luh pri obci Horní Němčí, Háj u Lipova a Vlčnovský háj, chránených prírodných výtvorov, chránených nálezísk a prírodných pamiatok, z ktorých najznámejšie sú Haluzická tiesňava, Krasín nad Dolnou Súčou, Vršatecké bradlá.
K najvyšším vrcholom patrí Veľká Javorina (970 m), Velký Lopeník (912 m), Chmeľová (925 m), Kobylinec (911 m), Čupec (819 m), Dúžník (807 m), Machnáč (771 m) a Kykula (746 m). V kopcoch Bielych Karpát pramení množstvo prítokov Váhu a darí sa tu rastlinám, ktoré nerastú nikde inde na Slovensku, najmä vzácnym druhom orchideí.
Zaujímavosti
Zvláštnosťou Bielych Karpát je excentrická poloha pramenísk vzhľadom na centrum masívu. Mnohé prítoky Váhu sa spätnou eróziou zarezávali intenzívne dozadu a tak svoje vody privádzajú až ďaleko spoza severozápadného okraja pohoria. Vidno to na tokoch Klanečnice, Bošáčky, Drietomice, Lednice Bielej vody ale najmä Vláry. Rieka Vlára prakticky prerezáva pohorie naprieč a svoje pramenisko posúva až do Vizovických vrchov ďaleko na moravskej strane. Vlára riečnym pirátstvom preberá do svojho koryta značnú časť vody, ktorá by inak patrila do povodia Moravy.
K najpozoruhodnejším fenoménom Bielych Karpát patrí vegetácia práve pre svoju rôznorodosť. Zistilo sa tu vyše 1200 druhov vyšších rastlín. Lúky sú okrem vzácnych kvetov význačné aj veľkou rozmanitosťou motýľov. Sú najväčším európskym náleziskom viacerých ohrozených druhov.
- Pamätník bratstva na Javorina, zdroj: Slovakia.travel
Najvyšší vrch Bielych Karpát je Veľká Javorina, nachádza sa v ich juhozápadnej časti. Veľkou Javorinou prebieha štátna hranica medzi Slovenskom a Českom, ale vrchol v tvare širokého plochého chrbta, na ktorom stojí vysielač sa nachádza na slovenskej strane. Z dolín sem smeruje asfaltová komunikácia – rovnako z moravskej ako aj slovenskej strany. Veľká Javorina je oddávna považovaná za jeden zo symbolov svedčiacich o dobrých vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi, o čom svedčí i kameň na vrchole s nápisom: „Tu bratia vždy sa stretať budú.“ Každoročným letným podujatím sú na vrchole Javoriny Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov, ktoré nadväzujú na tradície z obdobia Štúrovcov. Tesne pod vrcholom kopca je jedna z najstarších horských chát, útulovní na Slovensku, Holubyho chata z roku 1923. Hosťom a turistom poskytuje ubytovanie, v prevádzke je aj reštaurácia.
Ďalším vrchom na česko-slovenskej hranici je Veľký Lopeník. Na vrchole sa nachádza pamätník a spoločný hrob 22 vojakov Červenej armády, padlých koncom 2. svetovej vojny pri ťažkých bojoch v okolí. Okrem toho je tu rozhľadňa, 22 m vysoká, z dubového dreva s murovanou základňou, vybudovaná roku 2002 približne za 2 milióny Kč. Je tu aj altánok, odpočívadlo s lavičkami a informačné tabule.
Ako veľké deti tento výlet zvládnu
Prírodné danosti Bielych Karpát poskytujú veľa príležitostí pre turistické vychádzky, túry a cyklotúry. Výber výletu, jeho dĺžku a náročnosť sa dá prispôsobiť veku a schopnostiam detí.
Ubytovanie
Región ponúka bývanie v penziónoch, na privátoch, chatách a chalupách.
Ako tu stráviť rodinný čas
V severovýchodnej časti Bielych Karpát v Prírodnej rezervácii Vršatecké bradlá nájdete nenáročný terén, ale zato s krásnymi výhľadmi, dobre značenými chodníkmi a neporušenou prírodou. Niektoré z trás sú vhodné aj pre cyklistov, v zime ich zase môžu využívať bežkári. Dobrým východiskovým bodom je dedina Vršatské Podhradie, ktorá poskytuje aj možnosť ubytovania s výhľadom na Vršatské bradlá. K bradlám sa dostanete po kľukatej ceste vedúcej z dediny.
Na rázcestí pod hradom Vršatec sa prejdete po náučnom chodníku okolo bradiel, alebo si môžete trúfnuť na výstup na bradlo Vršatec-Javorník, alebo sa vyberiete na zrúcaninu. K hradu vedie strmý chodník vľavo od rázcestia, terén je napriek strmšiemu začiatku pomerne nenáročný a výstup k zrúcanine sa dá zvládnuť aj s deťmi.
Hrad Vršatec (805 m) patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Vznikol v 13. storočí ako strážna vojenská pevnosť po mongolskom vpáde. V 14. storočí bola pevnosť prestavaná na gotický hrad patriaci Matúšovi Čákovi. Vystriedali sa tu viacerí majitelia, od konca 16. storočia patril hrad rodu Vršatských. Skazu Vršatca roku 1707 spôsobila neobvyklá dosť kuriózna okolnosť. Zničil ho výbuch skladiska strelného prachu. K hradu sa viaže aj povesť o vernom kastelánovi, ktorý si odsekol nohu, aby svojmu pánovi umožnil oslobodiť sa z tatárskeho zajatia, kde boli spoločne väznení s nohami spútanými reťazami.
Pri návšteve Vršatca nevynechajte výstup na vrchol skalného bradla. Dosť vzdušný terén si však vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Zvyšky hradu sú tu síce veľmi skromné, za to vyhliadka úchvatná. Otvára sa tu jedna z najkrajších scenérií Slovenska. Belostne žiariace skaliská, priepastné hlbiny vápencových útesov, takmer letecký pohľad na dedinku Vršatské Podhradie a záplava Strážovských kopcov a Malej Fatry na obzore za údolím Váhu.
Pekná 2-hodinová prechádzka je aj trasa okolo Vršatca. Obojsmerný peší okruh dlhý 4,5 km začína v obci Vršatské Podhradie, odkiaľ sa ide po asfaltovej ceste pomedzi hradné bralo a hlavný masív Vršatských bradiel. Odtiaľ sa pokračuje po žltej značke cez čerešňový sad do sedla pod Chmeľovou. Zo sedla treba zostúpiť cez les. Po vyjdení z lesa je vpravo vidieť skalnaté útvary – Babky.
Krížom cez lúky sa zostupuje cez údolnú poľnú cestu, po napojení na modrú značku cesta pokračuje až k prameňu vody, ktorý vyviera pod skalnatými stenami Vršatca. Popri starom salaši cesta stúpa k turistickému smerovníku v sedle pod Chotučom, odkiaľ je to asi 20 minút chôdze poľnou cestou cez lúky a pasienky späť do Vršatského Podhradia.
Mnoho odborníkov považuje za najkrajší kopec Bielych Karpát vrch Chmeľová. Je pomerne ľahko dostupný, dá sa to stihnúť tak do polhodinky. Autom sa totiž dá presunúť až do rekreačného centra Vršatec tesne pod kopcom. Ale turisticky poctivejšia a krajinársky omnoho zaujímavejší výstupový variant začína v obci Červený Kameň, kde upúta pozornosť impozantné vápencové skalisko trčiace z boku údolia. Ide o 45-metrov vysoký chránený prírodný výtvor Červenokameňské bradlo. Miestni mu hovoria kvôli červenému sfarbeniu inak prevažne svetlej horniny – Červená skala (červená je vďaka vysokému obsahu rôznych zlúčenín železa).
Výstup ku skale je krátky, strmý a bohužiaľ neoznačený. Na južnom úpätí bolo roku 1931 vybudované malé pietne miesto. V umelo vystrelenom otvore v skale je umiestnená soška Panny Márie, Matky Božej. Tabuľka s textom pripomína povesť o tom, že skala sa jedenkrát za rok otvára.
(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Vršatecký hrad na obrázku je v skutočnosti Lednický hrad v obci Lednica…