TIP na výlet: Stará Ľubovňa

V zámku a v podzámčí… napadne mi názov známej knižky, keď vidím kamenné múry hradu na vysokom vápencovom brale. Pod ním na lúke je vybudovaná dedinka – múzeum ľudovej architektúry v prírode. A neďaleko je samotné mestečko Stará Ľubovňa, ktoré za tých svojich sedem storočí tiež už čo-to pamätá.

Kam sa teda vybrať skôr?

 

Starobylé mesto

Najskôr bolo len osadou, ktorej význam vzrástol po postavení hradu a v roku 1364 bola povýšená na slobodné kráľovské mesto. Postaral sa o to vtedajší uhorský kráľ Ľudovít I., a s týmto titulom udelil Starej Ľubovni aj mnohé iné privilégiá. Mesto odvádzalo dane priamo kráľovi, malo svoju samosprávu, uplatňovalo si zákonodarnú moc vrátane hrdelného práva a mohlo usporadúvať výročné trhy.   

No ďalší panovník, „líška ryšavá“ Žigmund Luxemburský, dal Starú Ľubovňu spolu s ďalšími spišskými mestami do poľského zálohu. Toto obdobie trvalo od roku 1412 – 1772, ale aj počas neho zažívalo mesto hospodársky rozkvet a stalo sa významným kultúrnym strediskom. Paradoxne, po návrate Starej Ľubovne Uhorsku, mesto stratilo svoje výnimočné postavenie a ostalo len bežným provinčným mestečkom. 

Kus zo slávnej minulosti mesta nám môže ponúknuť prechádzka po jeho námestí. Dominuje mu monumentálny kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý prešiel viacerými prestavbami. Stále sa v ňom slúžia omše, ale dá sa vybaviť aj jeho prehliadka.

Domy na námestí sú prevažne renesančné a nájdeme medzi nimi aj bývalé sídlo správcu zálohových spišských miest, tzv. provinčný dom. Dom ľubovnianskeho mešťana zas ako múzeum približuje život a bývanie tunajších ľudí v minulosti, prezentujú sa tu rôzne staré remeslá a cechy, ktoré v meste pôsobili a návštevníci si môžu na pamiatku ručne vyraziť ľubovniansky zlatý.

A kto sem zavíta koncom septembra, môže sa trafiť do každoročne organizovaného ľubovnianskeho jarmoku. 

 

Hore na hrade

Kamenný hrad, ktorý sa vypína nad mestom, začali stavať ešte v 13. storočí. Jeho poloha bola strategicky veľmi dobre naplánovaná. Z vysokej skaly strážil najfrekventovanejšiu obchodnú trasu vedúcu údolím rieky Poprad do Poľska a zároveň bol súčasťou systému strážnych hradov, ktoré chránili severnú hranicu Uhorska.

O každom hrade kolujú legendy a ľubovniansky bol vraj postavený z večera do rána za pomoci čarov zlej víly, ktorej zapredal svoju dušu šľachtic Ľubovenský. No v skutočnosti stavba hradu trvala niekoľko storočí.

Jeho najstaršou časťou je hlavná veža a gotický palác. Neskôr bol celý areál obohnaný kamenným múrom so vstupnou bránou a pre lepšiu obranu boli dostavané ďalšie veže a bastión. V 16. storočí hrad zachvátil veľký požiar. Následná rekonštrukcia počas ďalších sto rokov ho premenila na reprezentačný renesančno-barokový palác s vlastnou kaplnkou.  

Na hrade sa vystriedalo viacero šľachtických rodov z Uhorska aj Poľska a svojou návštevou ho poctili mnohí králi. Počas trvania poľského zálohu sídlili na Ľubovnianskom hrade poľskí starostovia, ktorí spravovali zálohovanú časť Spiša. Pár rokov tu Poliaci ukrývali pred Švédmi svoje korunovačné klenoty. A zdržal sa tu aj známy dobrodruh Móric Beňovský – nie však ako hosť, ale ako väzeň. 

Dnes je z hradu múzeum a jeho prehliadka trvá asi 1,5 hodiny.

Je tretím najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Vlani navštívilo hrad 134 000 platiacich návštevníkov.

Okrem stálych výstav je rozhodne zaujímavá široká ponuka rôznych víkendových podujatí. Dá sa vybrať z koncertov a všetkého toho, čo k starému hradu patrí – rytierske šermovačky, sokoliari, grófske šachové a bridžové turnaje.

Zaujímavosťou tohoto leta je netradičná výstava s názvom: Páni a dámy, držte si klobúky. Štefánikova letecká helma, Slávnostná prilba Františka Jozefa I., alebo klobúky prvých československých prezidentov Tomáša G. Masaryka a Edvarda Beneša. Takéto a iné unikátke “ pokrývky hlavy“  sa dajú vidieť na Slovensku vôbec po prvý krát.  Expozícia vás na Ľubovnianskom hrade počká už len do konca septembra. 

V dedinke pod hradom

Boli sme už v mestečku, aj na návšteve u hradných pánov. A ešte sa nám ponúka vidieť aj čosi ľudovô. Na poľane pod hradom je skanzen, v ktorom sa predstavuje región horného Spiša a Šariša. Tvorí ho súbor vyše 20 drevených stavieb, ktoré sem boli prenesené z rôznych kútov tohto etnicky rozmanitého kraja. Po stáročia tu totiž kedysi vedľa seba žili Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia.

V storočných zrubových domčekoch akoby zastal čas. Omámi nás nielen vôňa starého dreva, ale aj pohľad na to, ako kedysi žili rodiny jednoduchých gazdov.

Izby sú zariadené tak, ako to bývalo od nepamäti. V jednom rohu je veľká pec, ktorá slúžila na varenie, kúrenie a spanie. Oproti je zas rohová lavica so stolom.

Tento stolový kút dostal aj meno svätý. Rodina sa tu schádzala k spoločnému jedlu, modlitbe a konali sa pri ňom všetky dôležité rodinné obrady. V tejto oblasti bolo obzvlášť zaužívané zdobiť stenu nad stolom ikonami a svätými obrazmi.

Najvzácnejšou stavbou skanzenu je grécko-katolícky kostolík sv. Michala Archanjela z roku 1833. Je celý z dreva, obitý šindľom a prenesený je sem z obce Matysová.

Po vstupe do neho nás uchváti štvorposchodový ikonostas s nádherne zdobenými cárskymi dverami a množstvom vzácnych ikon, pričom tie najstaršie pochádzajú zo 17. storočia. 

Pri významných cirkevných sviatkoch sa v kostole ešte aj dnes konajú bohoslužby východného obradu sprevádzané krásnymi spevmi.