Tak kto to vlastne nosí? Zrada tajomstiev.

Sedíme si len tak pri olovrante s mojou druhou slečnou dcérou a ona z ničoho nič zahlási uprostred nezáväzného tárania: „Mami, kedy už budem môcť ísť na nákup darčekov s Ježiškom? Vieš, my sme sa dohodli so Šimonkom, že pôjdeme spolu…“

 

Zrada tajomstiev?

Pri prvej časti preslovu mi nebolo nič. Tí väčší, ja ich delím na školákov, už vedia, ako to s vianočnými darčekmi u nás je. Ale napriek tomu som nechcela, aby úplne zobrali so sebou onú nádhernú atmosféru a nádych tajnosti, ktorý tak jemne brnká na predstavivosť v čase adventnom.

A tak sme sa dohodli po vysvetlení, že pred malými a aj pre skutočnosť, ako vnímame Vianoce a obdarovávanie, že sa bude rozprávať o tajnom predvianočnom rande s Ježiškom.

Ako sme im to vysvetlili

Totiž: je jasné, že tajomstvo darčekov pod stromčekom sa nedá udržať pod pokrievkou dlho, a veľa závisí od osobnosti dieťaťa, jeho povahy, zvedavosti, od atmosféry v rodine, od toho, čím žijú. A tak naši školáci sú už všetci informovaní a veľmi sa napriek tomu tešia, že môžu spolu s nami obdarovávať.

Prečo?

Pretože sme im obdarovávanie vysvetlili ako spôsob žitia našej viery:

tak, ako Boh prišiel v podobe malého Dieťaťa na svet, lebo nám chcel ukázať, ako nás má rád, rovnako aj my – ak sa Mu chceme podobať – sa usilujeme po Jeho príklade na Vianoce obdarovať svojich drahých niečím, čo im prinesie výnimočnú radosť.

Napriek tomu, že to buď urobíme alebo kúpime, nemá záležať na cene darčeka, ale na tom, aby priniesol radosť a prekvapenie z toho, že vytušíme – vypátrame, čo je tým tajným prianím onoho človeka. A na to je najlepšie ísť sa darčekovať s Ježiškom – pretože On to vie najlepšie.

 

Kým sa sami nepýtajú 

Preto mi bolo horšie pri druhej časti: nechávam deti „bejt“ v sladkom napätí a zvonení zvončeka na Štedrý večer až do času, kým im nezačne samým svietiť kontrolka a kým sa nepýtajú… potom v tichu vysvetlím.

Teraz mi to Dorka riadne pokafrala a tak každý deň čakám, kedy Šimon začne o tom, že darčeky nenosí Ježiško… lebo už druhý týždeň riešime v jeho makovičke klasický hrozný chaos Deda Mráza, ktorý lezie komínom, má sane so sobmi a biskupskú palicu… a nie a nie pochopiť, v čom je problém a prečo to má pani učiteľka v hlave popletené. (Alebo to ani nerieši… )

Nechajte deti byť deťmi

Máme doma dosť rôznorodú vzorku pováh a správania sa, takže viem trošku porovnať, ako ktoré dieťa reagovalo na túto, podľa niektorých rodičov, hroznú správu.

Hoci to prijali s rôznym postojom, ani jedno nebolo sklamané či nemalo pocit oklamania. Dosť záležalo na podaní a na tom, že sme sa dohodli na pokračovaní tajomstva obdarovávania inou formou – a nielen kvôli ich mladším súrodencom.

 

Máte hrôzu, že sa to dozvedia inde? 

Viem, že mnohí rodičia majú pred týmto časom des, a s hrôzou čakajú, ako ich deti prídu domov zo škôlky či školy a im kvôli príbehu vianočných darčekov klesne rating.

Nemyslím, že by v tomto bol problém, že sa deti dozvedia niečo iné – dôležité je, aby sme ako rodičia ustáli svoj štýl výchovy aj v tomto smere a nedali si vziať to, čomu žijú.

Nie som pravdu povediac nadšená realistickým prístupom k výchove v štýle: nech vedia pragmaticky pravdu… Detstvo je aj o snívaní, o čase, kedy sa stávajú veci zázračné a neuveriteľné, čas, kedy sa deťom dejú veci, ktoré dospelí nechápu.

Tajomstvo Vianoc je jedno z nich.

A ak sa mám priznať, aj ja ešte dnes píšem listy Ježiškovi (na mail môjho manžela, ktorý podľa našej tichej dohody odnáša tieto listy na Hlavnú poštu v Bratislave, lebo tam je zo Slovenska najbližšie na adresu Ježiško, 999 99 Nebo).

Nikdy predtým, keď som bola malá, ma to nik neučil, žiadne listy sme nepísali a ani sa nás nik nepýtal, o čom snívame… až kým som v nestráženom okamihu, objaviac tajný vianočný darček práve pre mňa, nepochopila, o čom som prišla.

Možno práve to, že sa zbavujeme posledných zvyškov detstva v nás a s pokrčením ramien hádžeme do reality života aj naše deti, nás oberá o schopnosť snívať a prenášať sa cez hrbolce života tak trošku rozprávkovo… veci potom oveľa menej bolia a lepšie sa nesú. Ako chceme žiť krásne a s radosťou, tešiť sa z okamihov, keď všetko bude iba „realistické“?

Život je predsa trošku viac, ako len strohá informácia, čo ako korektná a presná.