22. december – Štedrovečerné tradície

Slovenská štedrovečerná hostina

má ustálené poradie a výber jedál, hoci podľa krajov badáme určité rozdiely v obradoch, vo zvykoch, v poverách a v ďalších prvkoch. Keď sa „dajú dokopy“ partneri a rodiny z východu a zo západu vzniká často správny „miš-maš“, spojenie rôznych typických vianočných jedál tohoktorého kraja, a tak sa utvárajú nádherné nové rodinné zvyklosti, ktoré neskôr dospelé deti tradujú ďalej vo svojich rodinách; pravda, podmienkou je, že si manželia chcú vyjsť v ústrety a netrvajú tvrdohlavo len na tom svojom vianočnom menu (lebo tak to u nás robila mama/otec).

Podľa zvyklosti

musel každý zjesť, alebo aspoň ochutnať, zo všetkých štedrovečerných jedál, čo bolo v podstate symbolom poriadku, disciplíny a spolupatričnosti rodiny. Ešte viac sa zachovával tradičný zvyk, prestrieť aj pre člena rodiny, ktorý pri štedrej večeri chýbal, čo bolo tiež symbolom súdržnosti rodiny. Samozrejme, všetci členovia sa usilovali na štedrovečernú hostinu vrátiť domov.

Poradie a príprava jedál sa odlišovali podľa krajových a náboženských zvyklostí, napr. v katolíckych rodinách sa uprednostňovali skôr pôstne jedlá.

Štedrý večer

dostal svoje pomenovanie podľa bohato prestretého stola, pre ktorý je príznačná hojnosť, rozmanitosť, ochota pomáhať a dávať druhým, je to jednoducho večer darov a štedrostí v každom ohľade. Ďalšími rozšírenými názvami boli a sú napr. Vilija, Vigília (predvečer), Dohviezdny večer.

Jednotlivým jedlám štedrej večere sa pripisoval symbolický význam, prečo sa majú konzumovať.

Prípitok

Obvykle sa začínalo prípitkom ako zabezpečením zdravia na budúci rok: vo vinársky oblastiach sa pripíjalo vínom, v horalských hriatou sladkou pálenkou (hriatô), pri prípitku sa všetci pozerali navzájom do očí, a v duchu si priali, aby sa aj na budúci rok zišla celá rodina pokope.

Oblátky

Po prípitku sa zvykol zajesť kúsok chleba, koláča alebo tradičnejšie: oblátky s medom či s cesnakom. Prvá oblátka sa delila tak, aby z nej dostal každý člen rodiny aspoň kúsok, a to od najstaršieho po najmladšieho. Oblátky sú zvlášť tenké obradné pečivo, pečené z nekysnutého cesta, v rolovanej forme sa nazývajú trubičky, rúrky, trúbeľky. Oblátky symbolizovali zdravie, pokoj v rodine, radosť a duševnú čistotu.

Med

Matky zvykli dievčatám urobiť na čelo medový krížik, aby sa dobre vydali. Med mal magickú silu pre posilnenie lásky a dobrých vzťahov v rodine. Nie nadarmo sa hovorí „dobrý ako med“.

Cesnak

Liečivú silu cesnaku poznali ľudia už dávno. Verili, že cesnak pomáha udržať telesné zdravie a dodáva silu pre fyzickú prácu, odháňa choroby a ochraňuje človeka pred rôznymi neduhmi.

Polievky

Do jedálneho vianočného lístka patria aj rozličné polievky, najznámejšia z nich – slovenská kapustnica – má veľa variant a rôzne spôsoby prípravy (podľa krajov poznáme: liptovskú, považskú, ždiarsku, zemplínsku, šarišskú a ďalšie „kapustnice“). Ak sa pripravovala ako pôstne jedlo, varila sa bez prísad, len so sušenými hubami. Hríbová vianočná kapustnica sa často kombinovala aj so sušenými slivkami, jablkami alebo hruškami.

Huby

Huby v pôstnom období nahrádzali mäso a konzumovaniu hríbov sa prikladali symbolické významy ako zabezpečenie práce pre chudobného alebo dobrá úroda. Najmä v evanjelických rodinách sa však do kapustnice pridávala údenina alebo klobása, preto bola výdatnejšia a sýtejšia. Okrem kapustnice sa podávali aj iné polievky, predovšetkým strukovinové ako znak zveľaďovania majetku.

Pôstne ryby

– kapre – sú tradičným štedrovečerným pokrmom, udomácnili sa u nás v rokoch po 1. svetovej vojne. Existujú mnohoraké spôsoby prípravy kaprov: vyprážaný na masle, na modro, na víne, na pive, na slanine, s jablkami a chrenom, so smotanou, v alobale, v šampiňónovej omáčke, v syrovom cestíčku. Ryby sa konzumujú prevažne so zemiakovým šalátom.

V posledných rokoch sa k nám z Ameriky a z Anglicka dostáva aj moriak, plnený gaštanmi, na slanine alebo s plnkou.

Obilniny

Aj obilniny boli veľmi dôležitou súčasťou Štedrej večere. Z obilnín sa piekol každodenný chlieb, a želaním všetkých bolo, aby nikdy nechýbal, preto sa pod sviatočný obrus kládli zrná a na stole nechýbal čerstvo napečený chlieb alebo koláče (štedrák alebo kračún).

Opekance

ako obárané pečivo ochucované makom, medom, má veľa pomenovaní a často aj odlišný spôsob prípravy: na Slovensku poznáme okolo 28 pomenovaní tohto typu jedla. Opäť symbolizovali silu, zdravie, hojnosť a zveľadenie majetku. Obľubovali ich najmä deti.

Niekde sa varili aj cestoviny ako napr. makové rezance, šúľance, pirohy (pirohy majú asi 10 pomenovaní a líšia sa od seba spôsobom prípravy).

Koláče

Najobľúbenejšie zo sviatočného stola sa pravdepodobne stali koláče. Z roka na rok sa počet druhov vianočných koláčov rozširuje. Podľa dobových údajov sa prvé koláče u nás pripravovali veľmi podobne ako chlieb a mali okrúhlu formu. Medzi dávnym chlebom a koláčom nebol veľký rozdiel, ľudia boli radi, keď mali chlieb. (Pravé) koláče sa začali piecť až v rokoch 1860 – 1870. Prvé koláče boli plackovité, malé a čierne, posúchovité, pečené z chlebového cesta. Vznik dnešných koláčov sa datuje asi od pol. 19. stor., čo súviselo s technickým pokrokom, keď už mlyny neboli len na ručný pohon ale poháňané parou. V podstate sa chleby pečené na veľké sviatky postupne premenovali na koláče, pripravovali sa už aj s mliekom, s vajciami, s droždím. Pôvodne sa koláče piekli len na sviatky a svadby. Kvalita koláčov sa stále zlepšovala a zjemňovala.

Obradným vianočným koláčom bol „štedrák“: viacvrstvový, okrúhly alebo obdĺžnikový koláč plnený makom, orechmi, lekvárom a tvarohom. Obľúbenou sa stala aj štrúdľa či krútienka. Zručnosť pri jej robení si slovenské dievčatá, slúžiace v mestách, osvojili najmä po 1. svetovej vojne. Prvé majsterky v robení štrúdlí boli maďarské kuchárky, u ktorých sa neskôr priučili aj viedenské, ktoré štrúdľu preslávili. Najčastejšie sa však na Slovensku piekli záviny: makovník, orechovník, kapustník, tvarožník – kedysi sa tieto druhy koláčov piekli len na veľké sviatky, dnes sa závin pečie v rodinách bežne, aj počas „obyčajného týždňa“.

Ovocie

čerstvé či sušené, nesmelo na slávnostnom stole chýbať. Viazalo sa k nemu veľa povier, napr. podľa tvaru jadra orecha či jablka sa predpovedal život a zdravie človeka. Dnes nájdeme na stoloch predovšetkým južné ovocie – pomaranče, banány, mandarínky, ktoré pokladáme za exotickejšie, za sviatočnejšie, no k nim sa neviažu nijaké slovenské povery a tradície, ako napríklad k jabĺčku.

Zachovávanie tradičných jedál a zvyklostí dotvára v rodinách tú pravú vôňu a vianočnú atmosféru. Nezabudnime ich priblížiť aj deťom, aj keď dnes už v našom štedrovečernom jedálnom lístku nastali nejaké tie zmeny.

… škoda len, že menu Štedrej večere nie je pre batoľatá práve najvhodnejšie…

A pozor na rybacie kosti!

Adventný kalendár