ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia
Rodinka
inzercia

17.02.2016verzia pre tlač


Sama vyrába nábytok pre deti

Autor: Mária Kopčíková

O Dane Krupovej sme už na rodinke písali. Pred vyše dvomi rokmi sme vám priniesli rozhovor s ňou o jej skúsenosti s podnikaním po materskej.

Kam sa posunula počas tohto času a aký je teraz jej fokus? Nuž, čítajte ďalej.

 

Čo vás viedlo k zmene profesie z Domelie na Dorotku? Na prvý pohľad je to pomerne veľký skok....

Po rokoch práce za počítačom som mala chuť vniesť do môjho života trochu zmeny a chuť niečo fyzicky vyrobiť. Motiváciou mi bol náš detský drevený nábytok, ktorý začal po 40 rokoch dosluhovať. Chcela som, aby nezmizol z tohto sveta, pretože viem, aký všestranný vie byť a ako dobre môže deťom slúžiť.

Trvalo mi pár mesiacov, kým som sa odhodlala k rozhodnutiu venovať sa jeho výrobe. Bolo to náročné rozhodovanie. Našťastie som natrafila na vynikajúcich ľudí, ktorí mi pomohli pri výrobe prototypu a polotovarov, dodávke kvalitného dreva a pri finálnej úprave prvých desiatok kusov.

O Dane Krupovej sme písali už aj pred dvomi rokmi >> >>

V neposlednom rade som vďačná za podporu aj manželovi, ktorý má s mojimi podnikmi nekonečnú trpezlivosť :-)

Výroba nábytku - to príliš ku žene nesedí. Nechceme robiť genderové škatuľky, ale predsa len - toto nie je profesia, ktorej by sa ženy venovali príliš často a už nie vôbec tak, že by priamo manuálne niečo vyrábali. Čo celá táto oblasť znamená pre vás?

Genderové škatuľky robiť nemusíte, tie už pred vami urobili iní. Stolárčinu ženy nemôžu ani len študovať, je to profesia pre mužov. Ženy sa môžu vzdelať v oblasti navrhovania nábytku, riadenia výroby a podobne.

 

Aj napriek tomu, že idem proti prúdu, táto fyzická práca ma nesmierne uspokojuje. Veľmi som sa totiž chcela podieľať na výrobnom procese. Vybrala som si fyzicky najmenej náročnú časť: dobrusovanie, lepenie dielov a olejovanie.

Je pravda, že mi počas toho, ako nábytok lepím, nabehnú na rukách mozole, čo spôsobuje, že si nemôžem ani navliecť pančušky, pretože si ich tými mojimi suchými mozoľnatými rukami hneď roztrhám. Ale stoja mi to za ten zážitok, keď mi pod rukami vznikajú nové stoličky a keď v noci, fyzicky unavená, spím ako batoľa.

Je mi však jasné, že vlastnými rukami vyrobím len prvých 200 stoličiek a 50 stolíkov. Ďalšie kusy nechám na profesionálov a ja sa budem venovať navrhovaniu ďalších šikovných kusov do série. Takto nesklamem ani fanúšikov genderových škatuliek.

Okrem toho mám v hlave už aj niekoľko ďalších návrhov nábytku, ktoré by som chcela priniesť na náš trh a ktoré v okolí zatiaľ nikto nevyrába. Zatiaľ neprezradím, čo to bude. Nechajte sa prekvapiť :-)

Aká je vaša doterajšia skúsenosť s vami navrhnutým nábytkom? Predáva sa? Nemáte príliš veľkú konkurenciu vo veľkých nábytkových reťazcoch?

Konkurenciu mám neporaziteľnú. Ani sa nesnažím súperiť s inými výrobcami, či už obrovskými, veľkými alebo malými. Mojim cieľom je, aby nábytok Dorotka používalo aspoň malé percento detí, pre ktoré sa tieto stoličky a stolík stanú neoddeliteľnou súčasťou ich detskej izby a stanú sa pre deti nástrojmi, s ktorými hry získajú nový rozmer a s ktorými strávia veľkú časť svojho života.

 

Moju skúsenosť som zhrnula do jednej vety: „Dajte dieťaťu do ruky dve stoličky Dorotka a ono hneď bude vedieť, čo s nimi robiť“. Tento nábytok nepotrebuje manuál, inšpiruje svojimi proporciami a dizajnom. Aj deti vo veku jedného roku ho intuitívne vedia použiť. To isté platí pre stolík, ale pre staršie deti.

Máte spätnú väzbu od klientov? Čo na nábytku najviac oceňujú?

Okrem toho, že deti nábytok Dorotka už nepustia z ruky a používajú ho denne, rodičia oceňujú jeho trvácnosť a poctivú výrobu. Je to naozaj šikovný nábytok pre celú rodinu a vydrží veľa. Stoličky ostávajú pevné aj po roku každodenného používania.

Pri neposedných deťoch vedia rodičia oceniť stabilitu stoličiek Dorotka. Osvedčili sa im ako vynikajúce „pomáhatko“ – šamlík, schodík, gymnastické bradlá a koza v jednom – na ktorom sa ich dieťa nezraní. Aj v tom je dizajn nábytku Dorotka neoceniteľný.

Materiál, z ktorého nábytok vyrábate, vyzerá podľa fotiek veľmi kvalitne. Odkiaľ je?

Drevo je z východného Slovenska. Uprednostnila som bukové pred dubovým, aj napriek tomu, že dubové je elegantnejšie a „páčivejšie“ pre dospelých. Podľa môjho malého prieskumu deti preferujú buk. Má pre nich krajšiu farbu aj kresbu dreva. Keď si pozriete ponuku na trhu, väčšina kvalitného detského dreveného nábytku je z tejto dreviny (nerátam mäkké smrekové a borovicové drevo) a nie je to spôsobené len výhodnou cenou. Buk je tvrdší a hutnejší, preto sa v ňom ťažšie robia ryhy. A na Slovensku je to najdostupnejšie tvrdé drevo.

 

Kde váš nábytok tvoríte? Výroba a predaj nábytku je niečo iné, ako predaj oblečenia dovezeného zo zahraničia, ktoré uskladníte aj doma v spálni. Nábytok asi nie...

Neverili by ste, koľko dreva sa zmestí pod manželskú posteľ :-)

Prvé mesiace som pracovala u nás doma v podkroví. V tom čase som sa venovala najmä výrobe a mohla som si dovoliť aj brigádnika, ktorý mi pomáhal, pretože som mala malú „dielničku“.

Po čase sme však potrebovali podkrovie prerobiť na detské izby pre naše dospievajúce deti. Vtedy som veľkú časť polotovarov roztriedila do krabíc a odložila pod spomínanú manželskú posteľ.

Teraz ich postupne vyťahujem, brúsim v prenajatej dielni, ale na konečnú úpravu som si predsa len doma vyhradila malý priestor. Najmä preto, aby som pružne vedela dokončiť potrebný počet kusov. To už je pomerne čistá práca, bez prachu, len trochu zápachu. Mala som patálie s olejovaním – kým som našla ten najvhodnejší olej, tak som sem-tam zaplavila celý dom nečakane zapáchajúcimi olejmi (napríklad teakový olej – je síce kvalitný, ale má naozaj prenikavý a nevyvetrateľný zápach).

V súčasnosti sa doma snažím venovať najmä „teoretickej“ časti môjho biznisu, ako je predaj a marketing cez www.dorotka.sk.

Boli vám vaše deti a ich hry inšpiráciou pri navrhovaní nábytku?

Nábytok Dorotka som nenavrhla ja. Je to starý nábytok zo 70-tych rokov, ktorý sme používali so sestrami od mojich štyroch rokov. Ja sama mám naň veľmi pekné spomienky a skvelé zážitky. Je to moja srdcovka.

 

No skutočnou inšpiráciou boli moje deti, keď som videla, s akou tvorivosťou ho vedeli používať. Ukázali mi, že nábytok Dorotka má skutočne nadčasový dizajn, ktorý nestráca nič zo svojich kvalít ani po 40 rokoch.

Moje deti ho používali inak ako my, keď sme boli malé, no taktiež sa stal neoddeliteľnou súčasťou ich každodenných hier.

Ako túto vašu profesijnú zmenu vníma vaša rodina?

Toto je asi najťažšia otázka, o ktorej som sa doma potrebovala poradiť. Manžel ma podporuje a pomáha mi dobre mienenými radami skúseného podnikateľa. Veď začiatok každého podnikania je náročný časovo aj finančne.

Najstaršej dcére sa páči, že viem zmeniť povolanie a nemám problém vhupnúť do niečoho nového. Syn moju zmenu berie ako samozrejmosť – tak ide život, nevidí dôvod si na niečo takéto robiť názor. Zmenu jednoducho akceptoval. A najmladšia dcéra sa teší, že mám prácu, čo ma baví.

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 2 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia