Z „dovolenky“ do práce: matky sú druhotriedne

Vrátiť sa do zamestnania po troch rokoch materskej (nehovoriac o tom, keď máte dve, tri deti za sebou) je šok, pri ktorom je aj skok do hlbokej studne čistá malina.

Nie, nemyslím teraz na zníženie kvalifikačných predpokladov matky – situácia je komplikovanejšia.

Ingimage

Ideálny zamestnanec

Filozofia firiem a zamestnávateľov zďaleka nerešpektuje súkromný život zamestnanca a jeho rodinu a väzby na ňu.

Momentálne trh práce funguje na predstave ideálneho zamestnanca, ktorý nie je zaťažený ničím iným, len pracovnými povinnosťami a nárokmi. Očakáva sa, že bude plne flexibilný, mobilný a vždy pripravený vyhovieť akýmkoľvek požiadavkám svojho zamestnávateľa – bez ohľadu na to, čím žije po pracovnom čase. Ale „po“ pracovnom čase de facto neexistuje, lebo mobily.

Dávno je preč model celoživotnej práce a celoživotnej kariéry na jednom pracovisku – ako sme na to boli zvyknutí nielen u našich rodičov. Hoci prinášal špičkových odborníkov a ľudí, ktorí sa skutočne rozumeli svojmu fachu, dnes nie je o takýchto ľudí na trhu práce záujem.

Vytlačení nabok

Pri razení takejto teórie ideálneho zamestnanca nám vzniká akýsi duálny systém zamestnancov.

Tí, ktorí z akýchkoľvek dôvodov vypadnú z tohto kolotoča nárokov a tlaku zamestnávateľa, sú automaticky vylúčení z „top kategórie“. Dostávajú sa do „druhej kategórie“ pracujúcich, ktorým sa dostáva podstatne horšia práca, menší plat, horšie pracovné podmienky, nestabilný úväzok, menšia až mizivá možnosť zvyšovania si kvalifikácie a pracovné pozície menej chránené legislatívou.

Ak chceme definovať, kto sú títo „vylúčení“, automaticky tam patria mladí po skončení školy, emigranti, členovia etnických skupín, zdravotne postihnutí a tiež – čo je na pováženie – matky s malými deťmi.

Máme to ťažké

Hoci tento status „druhej triedy“ nemusí znamenať trvalý stav, je veľmi ťažké – napriek doplňovanému či už získanému vzdelaniu, udržaniu zručností a orientácií vo svojom obore, aktívnemu prístupu a chceniu – dostať sa späť o level vyššie.

Problémom je, že v tejto pozícii sa človek stáva vylúčený zo svojej sociálnej skupiny a spoločenskej triedy. V konečnom dôsledku dochádza k nenaplneniu osobných ambícií a tým aj k možným poruchám rodinných a vzťahových väzieb.

Je jednoznačné, že ženy po materskej dovolenke sú z tohto pohľadu ohrozenou skupinou a návrat čo len na pôvodné miesto je pre ne sizyfovskou úlohou – predovšetkým vtedy, ak chcú a vidia svoje prioritné poslanie v materstve a výchove detí.

Za daného stavu je rozhodovanie sa v kauze práca – rodina veľmi ťažké a veľmi záleží na tom, aké má tá-ktorá rodina priority, aká je jednota manželov – rodičov smerom k týmto hodnotám, aké má materiálne zázemie, aký životný štýl vyznáva a čo vlastne k životu potrebuje.

V každom prípade spoločenský tlak a nulové spoločenské ohodnotenie materstva rozhodovaniu na vážkach v prospech detí a ich budúcnosti veľmi nepridávajú.

Možno by bolo zaujímavé vedieť a vidieť, ako sa k zamestnancom a ich rodinám v praxi stavajú práve slovenské firmy. Budeme len radi, keď nám napíšete svoje skúsenosti.