Marcela Kramplová, mamina troch krásnych dcér, pochádza z Bratislavy, z Devínskej Novej Vsi, kde aj pôsobí a vedie Bublinku. Porozprávala sa s nami o tom, ako sa pustila do realizovania vlastného sna, kto ju inšpiruje a ako sa jej na Slovensku podniká.

Čo je tvojim „ chlebíčkom“

Som lektorka pohybového vývinu detí od  0 – 6 rokov, ale inak dievča pre všetko – vediem  pohybové kurzy pre deti v Bublinke – centrum pre deti a rodinu.

Pamätáš si moment, kedy a kde vznikol nápad začať s podnikaním? S kým si svoje úvahy konzultovala (ak vôbec)? Radila si sa s niekým?

6 rokov pred tým, než som založila sro-čku som bola líderkou materského centra. Keď sme prišli o priestory a nové potrebovali veľa peňazí – úver v banke, bolo sa treba rozhodnúť – idem do toho alebo nie.

Radila som sa s kamarátom, ktorý sa v biznise pohybuje už dlho a kým som sa do toho pustila, sme prebrali všetko odpredu aj odzadu – realita bola však úplne iná… :O) – moja predstava bola iná ako realita  

Máš svoju podnikateľskú múzu, radcu,  sprievodcu, inšpirátora ?

Inšpirujú ma ľudia, ktorí navštevujú naše kurzy či Bublinku. Ale ono koncept Bublinky je už vymyslený – teraz ho treba len zdokonaľovať… a rodí sa mi to v hlave…

Ako ďaleko je tvoje súčasné živobytie od tvojej profesie „pred deťmi“? Čo  si vyštudovala?

Moja mama hovorí, že odkedy som začala rozprávať, som tvrdila, že budem učiteľka vo vlastnej materskej škole. V tom čase ešte žiadne súkromné neexistovali (pred 30 rokmi ). I keď sa ma snažila prehovoriť na obchodnú akadémiu (zomrela by som) – presadila som si svoje, vyštudovala a stala sa učiteľkou. Pri mojej prvej dcérke Natálke som pričuchla k pohybovým aktivitám bábätiek a našla som sa úplne… takže nie ďaleko.

• 

• 

Čo bolo pre teba najľahšie/najťažšie zrealizovať? Myšlienky sú fajn, ale ako sa prenášajú do praxe?

Najľahšie bolo zrekonštruovať priestory, v ktorých sme teraz. Prišla som prvýkrát do toho zdevastovaného skladu bez elektriky, okien, vody – a jednoducho som to videla…to bolo jednoduché.  Najťažšie je to udržiavať. To je ako vzťah – zaľúbiť sa je jednoduché – udržať ho –  na tom už treba pracovať.

Okolo Bublinky treba robiť veľa vecí – musela som sa naučiť viesť a orientovať sa v kaviarenskej gastronómii, hygiene, pracovať s ľuďmi, personalistiku, účtovníctvo, marketing, PR… všetko.

Úplne najťažšie ale bolo a stále je zladiť prácu s rodinou tak, aby ani jedno netrpelo…

Kto ti pri realizácií tvojho sna najviac pomohol?

Stano Čekovský, môj manžel Rastik (rešpektuje to, čo robím) a kamarátky. Dlho som nevedela požiadať o pomoc, mala som pocit, že si všetko musím urobiť sama. A tak som drela a drela… Nie že by som teraz nie – ale občas vás okolnosti prinútia naučiť sa požiadať o pomoc priateľov. Takže teraz mi pomáhajú kamaráti.

Čo je najväčším benefitom tvojej práce?

Že môžem deti vyzdvihnúť zo školy, keď potrebujem, že môžem v piatok skončiť o dvanástej a začať víkend… a tie voňavé bábätká, keď ich držím v náručí a ich úsmev…

Čo považuješ za úspech – osobný aj pracovný?

Za osobný úspech považujem svoju rodinu – mám úžasného manžela, tri skvelé dcéry a je nám spolu dobre.

Za pracovný úspech? To, že som našla prácu, ktorá ma baví…

Vizitka: