Požičiavame gumáky a neponúkame deťom sladené nápoje

Rozhovor do seriálu Biznis po deťoch 3

Dnes svoju skúsenosť s podnikaním prezrádza Terézia Jakušová, mama štyroch detí zo Svätého Jura. Rozpráva o tom, ako vznikol nápad „čokokafé“, ako začínali a aj o požičiavaní gumáčikov pre deti :-).

Čo je vašim „chlebíčkom“?

Pracujem prvý rok v čokokaviarničke – Čokokafé vo Svätom Jure, ktorú sme otvorili spolu s priateľkou. Je to milé romantické miesto v tieni kostola, pri potoku. Našu polohu pri potoku oceňujú najmä naši najmenší návštevníci, ktorým v lete požičiavame gumáky a oni vo vode stavajú hrádze (a mamičky si zatiaľ v pokoji vychutnajú kávu).

Rozhodli sme sa neponúkať žiadne balené a sladené nealkoholické nápoje, v lete preto dostanete limonádu z domáceho mätovo-medovkového, bazového alebo zázvorovo-ibištekového sirupu.

S príchodom jesene a zimy zmrzlinu nahradilo päť druhov horúcej čokolády, poctivé zákusky (vraj najlepší cheesecake široko ďaleko), kávy, čaje a obľube sa teší aj horúce bombardino so šľahačkou. A namiesto televízora máme krb J.

Pamätáte si moment, kedy a kde vznikol nápad začať s podnikaním? S kým ste svoje úvahy konzultovali (ak vôbec)? Radili ste sa s niekým?

Začalo sa to dávno rozhovormi, plánmi a predstavami so svojou priateľkou Emou. Ja som si vždy predstavovala, že budem mať vlastné kvetinárstvo alebo čokoládovňu. Ema zas túžila po vlastnej kaviarni alebo penzióne a akosi nám z toho vyplynula zmrzlináreň :-)(nakoľko sme otvárali v júni). Začali sme chodiť po kaviarňach ochutnávať kávu a zmrzlinu a nazývali sme to služobné cesty. Bolo to krátke, ale veľmi milé obdobie.

Od začiatku sme za najdôležitejšiu považovali kvalitu ponúkaných produktov, najväčší dôraz sme kládli na to, že všetko musí chutiť aj nám. Nemôžeme predsa ponúkať niečo, o čom nie sme 100% presvedčené. Našim cieľom bolo ponúknuť hlavne miestne produkty, preto v Čokokafé dostatene jurskú štrúdľu, sirupy z lokálneho ovocia a k horkej čokoláde sa skvelo hodí jurské víno.

Máte svoju podnikateľskú múzu, radcu,  sprievodcu, inšpirátora?

Podnikateľský radca a inšpirátor v jednom je pre mňa môj manžel. Bez jeho podpory a pomoci by veru nič z toho, čo vzniklo, nebolo.

Ako ďaleko je vaše súčasné živobytie od profesie „pred deťmi“? Čo  ste vyštudovali?

Pred deťmi som pracovala vo farmaceutickej firme a predtým ako letuška v spoločnosti Tatra air. Takže sa dá povedať, že prvé skúsenosti pre túto prácu som nadobudla vo vzduchu. Vyštudovala som verejné zdravotníctvo a pri zakladaní prevádzky sa mi toto štúdium celkom zišlo.

Čo bolo pre vás najľahšie/najťažšie zrealizovať? Myšlienky sú fajn, ale ako sa prenášajú do praxe?

Od myšlienok bol asi dvojročný proces vyzrievania. Najťažšia bola byrokracia pri rozbiehaní kaviarničky a najľahšie bolo absolvovanie kurzov baristu a čokolatiera, ktoré ma veľmi bavili.

Kto vám pri realizácií vášho sna najviac pomohol?

Pri realizácii mi pomohol najviac manžel, svojimi radami a financiami a Ema nadšením a nápadmi.

Čo je najväčším benefitom vašej práce?

Benefity z mojej práce čerpajú najmä deti, lebo mať mamu zmrzlinárku je v lete super. Príjemné je aj to,  že zrazu ma na ulici zdraví množstvo ľudí, ktorých som ešte pred pol rokom nepoznala.

Čo považujete za úspech, osobný aj pracovný?

Najväčší osobný úspech je, že som matkou štyroch krásnych detí, lebo som si nikdy ani nepomyslela, že budem mať viac ako dve deti.

Za pracovný úspech považujem vždy, keď nás niekto chváli a opakovane sa k nám vracia.

Ako vnímate svoje pôvodné rozhodnutie začať podnikať s odstupom času?

Rozhodnutie bolo dobré, ale netušila som, že zaberie 25 hodín denne. Musela som sa vzdať niektorých osobných záľub a obetovať skoro všetok voľný čas.

Hovoríte, že ste museli obetovať veľa svojho voľného času. ako vyzerá u vás bežný deň? Ako stíhate starostlivosť o rodinu a zároveň prácu v kaviarničke?

Predtým som si myslela, že aké to je ťažké zvládať zásobovanie, obsluhu, upratovanie v Čokokafé plus starostlivosť o deti a domácnosť, tak mi bolo dopriate zistiť, že mám ešte rezervy.

Nakoľko náš Šimonko má Downov syndróm a potrebuje v škole asistenta a naša asistentka Barborka si zlomila nohu, na 5 týždňov som nastúpila ako asistentka ja, takže dopoludnia trávim opakovaním si učiva z druhého ročníka ZŠ 😉

Cez veľkú prestávku zvyknem odbehnúť domov vyvešať prádlo, po skončení vyučovania zabehnem domov niečo uvariť, potom idem do Čokokafé, buď ako „žena za pultom“ alebo ak je treba, tak vyrážam smer nákupy, po ceste sa zastavujem vo Vajnoroch okúpať, medzitým riešim s manželom logistiku detí, kto – kedy – koho – kam odvezie 😉

Večer zatvárame Čokolafé o ôsmej, záverečné upratovanie a domov prichádzam o deviatej večer, vtedy začnem upratovať spúšť po 4 poloľuďoch a väčšinou vtedy dôjde na miesenie a zarábanie kváskového chleba. O desiatej večer ešte vyťahujem manžela na neskorú, rýchlu prechádzku, vyvetrať hlavu a trochu sa porozprávať. O polnoci končím v posteli poďakovaním za prežitý deň.

Ako by ste pomenovali možné riziká, ktoré čakajú na začínajúce podnikateľky?

Ako riziko vnímam nedostatok vytrvalosti, nedostatok peňazí, času a komplikovanú komunikáciu s úradmi.

Máte nejaký odkaz pre žienky domáce, ktoré uvažujú o vlastnom podnikaní a stále zvažujú nejaké pre a proti?

Je dôležité mať stopercentnú podporu zo strany manžela, ako aj detí a širšej rodiny.

Čo je pre vás najviac motivujúce ísť ďalej, aj keď sa niekedy na obzore objavia ťažkosti?

Asi ako každého aj mňa ženie vpred viera, že to čo robím má zmysel, prinášať ľuďom dobré a dostávať odmenu v zmysle pochvaly, že sa vám niečo dobré podarilo.

Čo robíte, keď sa nestaráte o deti, o rodinu, o manžela a o prácu (ak vás napadne, že nič iné nestíham, tak pridajte k tomu, čo by ste chceli robiť, ale ešte nebolo kedy :-))

Rada si idem zabehať, zaplávať, v zime otužujem s ľadovými medveďmi. A som závislá na pečení kváskového chleba.

Ak sa niekto spýta vašich detí, čím je ich mama, ako odpovedajú?

V lete zmrzlinárka a v zime mama robí v kaviarni.

Rozhovor pripravila Mária Kopčíková.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (15 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. ‚…Začali sme chodiť po kaviarňach ochutnávať kávu a zmrzlinu a nazývali sme to služobné cesty. Bolo to krátke, ale veľmi milé obdobie….‘ Este aj po divadle sa ‚pracovalo‘ smile Veeeelmi mile obdobie smile Sme na Teba hrdi!!

  2. Zase som si rada precitala o niekom, koho meno mi nieco hovori smile

    pozn. pre redakciu – uz niekolkykrat sa mi nedalo ohodnotit clanok…

Pridaj komentár