Mám doma čertíka a… (ne)poriadok

Veronika Tornyaiová 0
certik 1

Ja patrím, bohužiaľ (alebo našťastie?), k tým maminkám, ktoré majú doma malého čertíka, ktorým nemá kto pomôcť, manžel pracuje celé dni, a teda sme odkázané samé na seba. Dcérka je od narodenia veľmi živá, veľmi pohyblivá, veľmi šikovná a veeeeeeeľmi hlučná. Neustále si vyžadovala moju pozornosť, prítomnosť, chcela počuť môj hlas, cítiť ma pri sebe. Viete si asi predstaviť, ako to u nás doma potom vyzeralo…

Dom ako po výbuchu bomby

Bývame v rodinnom dome, roboty je tu kopa a u nás to často vyzeralo ako po čerstvej prestavbe alebo akoby postrekovacie lietadlá namiesto posýpania polí hádzali do našich izieb bomby. Na komode plno prachu, ktorý však vôbec nebolo vidno pod hordami novín, účtov, blokov z obchodu, plienok, detskej kozmetiky a podobných vecí. V drese špinavý riad snáď ešte z minulotýždňovej večere, v chladničke pomaly hnijúce paradajky, ktoré nemal kto vyhodiť, na parketách chuchvalce z topoľov a prachu… Nemala som čas na nič iné okrem dcérky, urobila by som snáď všetko, aby to malé ukričané stvorenie bolo aspoň chvíľku ticho, keď už nechcelo spať, dokonca som sa nestíhala ráno ani česať, dôležitejšie bolo pre mňa ticho.

certik 1

Rázna zmena

Zašlo to až tak ďaleko, že keď mala dcérka štyri mesiace, ja som bola taká vyčerpaná z toho neskutočného kolotoča prania, žehlenia, varenia, kŕmenia, uspávania, až som uprostred izby od vyčerpania odpadla. Vtedy som sa rozhodla, že takto to ďalej nejde. Urobila som zásadné úpravy v mojej výchove. Pochopila som, že dcérka nie je stredobod vesmíru a že trošku plaču, kým si ja odskočím na WC, jej nevytvorí nijaký psychický blok, nespôsobí traumu či prinajhoršom za tých pár sekúnd plaču neumrie. Varenie som vyriešila tak, že varím každý druhý deň, varím jedlá, ktorých príprava netrvá dlho, mäso a podobné veci nechávam na víkendy, kedy sa občas doma vyskytne aj môj manžel.

Niekedy stačí chlapom vyhubovať…

Manžel sa po mojom vysvetlení (napíšem radšej po mojom kriku???) začal takisto zapájať do výchovy jeho malej princezny. Pochopil, že z neho neubudne, keď z času na čas k dcérke, ktorá v noci odmieta spať ešte aj teraz, ako ročné dievčatko, občas vstane aj on. Zistil, že mu neodpadnú ruky, ak sa aj on chopí vysávača, keď už pre prach nevidí ani koberec na hranie. Dokonca sa naučil umývať aj okná… Niekedy stačí chlapom len poriadne vyhubovať, aby zistili, že od nich očakávame trošku viac ako len odchody a príchody z práce, výplatu či vysedávanie pred telkou s uvarenou teplou večerou, pretože aj maminka im ju takto servírovala… Ja mám teraz to šťastie, že mám manžela, ktorý mi môže pomôcť, síce frfle, ale nakoniec urobí, čo chcem. Niekedy ma dokonca aj prekvapí a spraví čosi sám od seba a stačilo k tomu len to, aby s dcérkou strávil osamote tri hodinky. A môžem vám úprimne povedať, že obdivujem maminky, ktoré svoje deti vychovávajú samé, či dokonca majú dvojičky.

certik 1

Čo mi uľahčuje život?

  1. Varím väčšie množstvá jedál ľahkých na prípravu, mäso ukladám do mrazničky už naporciované a keď ho treba navariť, tak len vytiahnem, šupnem na panvicu či pekáč a hotovo. Polievky uvarím cez víkend viac, zamrazím a cez týždeň akoby som našla, ak nemám čas variť.
  2. Žehlím len veci, ktoré treba. Prestala som žehliť posteľné prádlo, uteráky, utierky, pletené pulóvre. Dcérke žehlím len šaty, ktoré idú priamo na telo. Tu dokáže pomôcť sušička a ak ju nemáte (ani ja nemám), tak dôkladné vešanie prádla, žehliť potom treba máločo.
  3. Svet sa nezrúti, ak nebude povysávané každý deň, stačí každú sobotu, takisto aj prach.
  4. Čo sa upratovania týka, všetko robím s dcérkou, ak utieram prach, dostane do rúk aj ona obrúsok a utiera so mnou, ak vysávam, tak väčšinou tlačí vysávač. Kým bola menšia, vždy sedela pri mne v lehátku tak, aby mala na všetko dobrý výhľad…

A ešte jedna rada na záver, nebojte sa poprosiť o pomoc, ak máte koho. Každý človek potrebuje vypnúť.

Foto: autorka

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár