Kvalita a komfort bývania

Ing. Katarína Husárova Voleková 0

Čím je daná kvalita a komfort bývania? Je to náš pocit pohody z hľadiska zdravotného a telesného, vhodná dispozícia, príjemný interiér.

Kvalita a komfort bývania

Pod kvalitou a komfortom bývania si zrejme každý predstaví niečo trošku iné. Odborníci nazerajú na pohodu bývania z hľadiska hneď niekoľkých kritérií. A práve ich optimálne skĺbenie vytvára pre človeka útočisko oddychu a slovami častokrát ťažko opísateľné pocity. Súkromia, útulia, praktičnosti, pohodlia, komfortu, pre niekoho možno až prepychu. Komfort bývania sa posudzuje najmä z pohľadu vhodnej vnútornej klímy. Mikroklímy uzavretého priestoru: tepelnej a vlhkostnej pohody a zdravotne nezávadného prostredia. Zložky mikroklímy ako teplota, vlhkosť, prúdenie a sálanie nepôsobia na organizmus človeka izolovane, ale komplexne.

Nemenej dôležitým hľadiskom pre členov domácnosti je vhodné dispozičné a komunikačné usporiadanie interiéru. A to ako vertikálne, tak aj horizontálne. To kladie na tvorcu interiéru náročné požiadavky, musí byť znalý noriem a predpisov, ale zároveň aj psychológ, sociológ a ergonóm. Veď rovnako dôležité ako dýchať čerstvý vzduch a pociťovať tepelnú pohodu je aj správne naplánovaná vzdialenosť na nočnú toaletu, cesta k chorému dieťaťu, bezpečný priestor pre hru detí, zbytočne nenabehané míle v kuchyni, výhľad spoza sporáka do zelenej záhrady, súkromie spálne, obývačka plná spokojných hostí, či inšpiratívne prostredie domácej pracovne.

To nám zabezpečí správne rozvrhnuté dispozičné riešenie, na mieru šité našim zvyklostiam a potrebám, ako aj vhodná ergonómia predmetov, zapĺňajúcich interiér.

Dobrý návrh domu sa prejaví aj na vzhľade interiéru, pretože pre spokojnosť človeka je rovnako dôležité vnímať zmyslami príjemné vnemy, ako sa telesne cítiť v pohode. Hmatom povrchy a tvary, čuchom vôňu a zápachy, sluchom ticho ako aj sýte znenie zvukov. Zrakom symetriu, pravidelnosť, usporiadanosť. Ale tiež jedinečnosť výnimočných farieb a tvarov. Alebo dostatok zaujímavých impulzov z okolia, či široké spektrum farieb. Toto všetko v širších súvislostiach sa vzťahuje aj na vnímanie blízkeho, či širšieho okolia nášho obydlia. Preto nemenej dôležitými pre pocit pohody sú impulzy z vonkajška príbytku a citlivé prepojenie sveta zvnútra domu a jeho exteriéru.

Zdravé bývanie – tepelný komfort a teplé vnútorné povrchy

Čo je to tepelný komfort a ako ovplyvňuje pohodu pobytu v interiéri?

Pri pobyte vo vnútri azda najviac okamžite pociťujeme tepelný komfort. A práve ten ovplyvňuje hlavne teplota vzduchu. Pobytový komfort je pri teplote vzduchu 20,5 stupňa C. Ďalej je to povrchová teplota predmetov – hlavne stien, podláh a stropov. Taktiež rozdiel teplôt naprieč a zvisle v miestnosti.

Väčšine ľudí je príjemné, ak teplota na rôznych miestach v miestnosti sa mení o menej ako 0,8 stupňov C. Príjemné je, ak rozdiel teploty medzi hlavou a členkami sediacej osoby je menej ako 2K. A pre človeka je ešte príjemný maximálny rozdiel teplôt medzi studenším oknom a teplejšou stenou do 2 – 3 stupňov C.

Tepelnú pohodu ovplyvňuje aj intenzita pohybu vzduchu – nepriaznivo prievan. Ideálna rýchlosť pohybujúceho sa vzduchu je pod 0,08 m/s. Dôležitá je aj relatívna vlhkosť vzduchu, príjemná je v rozmedzí od 40 do 60 %.

Komfort bývania v súvislosti s fyziológiou životných procesov

Pár slov o termoregulácii a súvisiacich fyziologických procesoch v tele človeka

Človek má príjemný pocit tepla vtedy, keď v určitom časovom intervale stráca toľko tepla, koľko produkuje. Proces tvorby alebo výdaja tepla organizmom je termoregulácia. Deje sa za účelom zachovania stálej teploty tela, tepelnej rovnováhy. Ľudský oganizmus vytvára teplo pomocou rôznych životných pochodov, a to nepretržite. Tak napríklad energetický výdaj tela v pokoji je cca 70 kcal/hod. Pri l ̌ahkej práci je to už 150 kcal/hod. Pri stredne ťažkej práci 200 kcal/hod a pri ťažkej práci 250-300 kcal/hod.

A kedže najnovšie aj psychológovia odporúčajú ako všeliek na dušu a relax spojený s výdajom energie práve domáce práce, môžeme na naše denné rutinné a nezáživné činnosti v domácnosti nazrieť s humorom: načo chodiť do fitneska, keď to doma môžem mať zadarmo?! Koľko kilokalórií spálime za hodinu? Závisí to do konkrétnych činností, ktoré vykonávame v domácnosti.

A späť k fyziológii

Ak by náš organizmus teplo neodovzdával, už v pokoji by naša telesná teplota stúpla každú hodinu o 1 stupeň. Pri telesnej práci stúpa telesná teplota až o 7 stupňov. Horná hranica telesnej teploty únosnej pre zachovanie funkcií organizmu je 42 stupňov.

Termoregulácia je nielen odovzdávanie tepla telom, ale aj jeho prijímanie.

Telo môže teplo okoliu odovzdávať viacerými spôsobmi. Najbežnejší spôsob odovzdávania tepla telom je prúdenie, konvekcia. Telo odovzdáva teplo vzduchu. Výdaj je tým väčší, čím je vzduch chladnejší, vlhší a prúdenie rýchlejšie. Tam, kde sa človek značnou časťou tela dotýka pevnej podložky, nastáva odovzdávanie tepla vedením, kondukciou. Sálanie, radiácia, je odovzdávanie tepla z nekrytých plôch kože alebo prijímanie tepla z okolitých teplejších plôch.

Pri 35°C, keď teplota vzduchu prekročí teplotu kože, nastupuje ďalší termoregulačný mechanizmus organizmu – vyparovanie, evaporácia, čo telo zabezpečí potením. Nastáva prenos tepla spojený s prenosom látky, vodnou parou. 
Vyparovanie je odovzdávanie potrebného tepla na ochladenie tela potom. Tepelné straty tela sú tým väčšie, čím je vzduch suchší a prúdenie rýchlejšie. Okrem už uvedených spôsobov odovzdávania tepla organizmom človeka asi 10 z % celkového výdaja nastáva odparovaním vody v pľúcach a v dýchacích cestách, a asi 1 % močom a stolicou.

Termoregulačných pochodov sa zúčastňujú aj krvné vlásočnice. Ak hrozia veľké straty tepla, kapiláry sa stiahnu a zmenší sa prietok krvi kožou. Nastáva nedokrvenie najmä koncových častí končatín. Tento stav poznáme v zime pri pobyte vonku, kde na odkrytých, alebo slabo prekrvených častiach rúk a nôh nám hrozia omrzliny. Ak hrozí telu prehriatie, kapiláry sa rozšíria, teplota kože stúpa a tým aj výdaj tepla.

Zdravé bývanie – čerstvý vzduch

Pre svoj život nevyhnutne potrebujeme kyslík. Ten nám v dome zabezpečuje neustály prísun čerstvého vzduchu.

Ak sa chceme cítiť príjemne a vyhnúť sa zdravotným následkom nedostatku kyslíka, musíme v miestnostiach zabezpečiť neustálu výmenu vzduchu. Predídeme tak celkovej nepohode a malátnosti, ospalosti, nervozite, boleniu hlavy, aj ťažším zdravotným následkom – chronickým ochoreniam dýchacích ciest a alergiám.

Z hľadiska hygieny v bytových priestoroch stanovuje norma výmenu vzduchu v objeme min. 0,5 m3 za hodinu. Znamená to, že minimálne polovica objemu vzduchu v miestnosti musí byť za hodinu vymenená a nahradená čerstvým vzduchom. Tieto hodnoty sú samozrejme orientačné, v skutočnosti potreba čerstvého vzduchu závisí aj od toho, akú činnosť v miestnosti vykonávame. Aká je kubatúra miestnosti, aký počet ľudí, akého veku, pohlavia, zdravotného stavu sa v miestnosti nachádza. Či sú v miestnosti nejaké zvieratá, kvety a pod.

Napríklad kvety síce cez deň dodávajú do miestnosti kyslík, ale v noci ho naopak spotrebúvajú. Preto sa neodporúča kvety umiestňovať do spální a detských izieb, pokiaľ v nich deti aj spia.

Výmenu vzduchu v klasicky postavených domoch zabezpečuje infiltrácia cez netesnosti v obvodových stenách, v streche, v škárach pri osadení okien a dverí alebo pri prestupe rôznych inštalácií cez obvodový plášť budovy. A v zime samozrejme aj otvorením okien.

Takáto výmena vzduchu sa nazýva prirodzeným vetraním. Je síce z hygienického pohľadu v poriadku, ale je strašne nehospodárna. S odvodom opotrebovaného, vydýchaného vzduchu púšťame zároveň von aj teplo. Dnu privádzaný vzduch je síce čerstvý, ale studený, a musíme ho opäť zahrievať.

Pripravené v spolupráci s www.zelenedomy.sk.   

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár